Redaktorka: Pán premiér, ste politikom skutočne európskeho formátu. Napokon potvrdili to aj mnohí zahraniční hostia, ktorí boli tu a diskutovali s vami v relácii. Ja by som sa chcela vrátiť ešte k tomu poslaneckému mandátu. Nemyslíte si, že tým vlastne ohrozíte sám seba? Veď tie avíza o atentáte boli potvrdené záležitosti, nemáte strach?
Vladimír Mečiar: Z čoho? Že prídem o život, veď to je jediné, čo mi zostalo. Túto cestu som si vybral sám, vedel som o nej, veď kto zobral do úvahy to, hrôzu toho, že môj syn s mojou nevestou, keď myslím, že to bolo Plus sedem dní, oznámili, že bude únos môjho vnúčaťa. Vy ste to akceptovali občania, dali ste im dôveru. Kto sa postavil proti Twistu, keď oznamoval, že som rozvedený, pritom nikto nevedel povedať kedy, kde, na akom úrade. Akceptovali ste takéto útoky. Akceptovali ste aj to, keď písali, ako si zavraždíme niektorého člena volebného tímu a zabil sa nám jeden náš poslanec, to všetko ste odobrili. Tento hnus ste povýšili na politický princíp. Ako mám s tým bojovať?
Ja som nebol majetný, nie som majetný, robil som tak, ako som vedel. Čo som mohol dať, to, čo je vo mne. Vedomosť, silu, organizáciu, obranu, vedel som dať diplomaciu, áno, bol som úskočný, bol som líška niekedy, používal som aj lesť a taktiku a čo mám robiť, keď som bol predseda vlády malého národa. Ja som to nemohol robiť silou a pochopiteľne, že tešil som sa pozornosti mnohých inštitúcií. Dovolím si povedať aj veľkým, že nie, aj Američanom. Celé to bolo nejaké domotané.
Ukazovali vám, že pozor na to, Mečiarova strana je Rusko, pritom ste si nevšimli, koľko zdrojov , energie, koľkých ľudí Američania, Nemci k týmto voľbám školili. Kričali pozrite si Schifferovú, za aké peniaze sem prišla, nikto z vás sa neopýtal za aké peniaze budúca členka vlády Schmögnerová sa pripravovala v 94 v 97, 98 v zahraničí, keď si i týchto ľudí niekto platil. Budú teraz hájiť vaše záujmy? Aké to bude, čie záujmy budú obhajovať? Nechcem to zužovať na osobu tejto jednej persóny. To boli celé štáby, ktoré takto prešli rozsiahlymi školeniami na vnútornú politiku. Veď sme to videli a vedeli ste to aj vy, takže ak ste si ich vybrali, to znamená, že ste to legitimovali vo voľbách, všetko ste to uznali za správne, tieto vplyvy považujete za správne. Preto sa budú v najbližšej dobe na Slovensku realizovať so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.
Ja som držal Slovensko nie izolované, držal som ho slobodné. Držal som vás zvrchovaných, slobodných, vy ste boli v Európe jediní, ktorí počúvali hlas svojho svedomia a svojho národa. Nič iné neplatilo pre mňa. Ja som nebol protiamerický, nebol som protinemecký, ale nebral som všetko, čo mi povedali. Veľa razy som sa postavil proti. Aj v medzinárodných vzťahoch som sa postavil proti veľa veciam. Robia sa chyby. Znovu sa rozdeľujú sféry vplyvu, znovu sa rozdeľujú nejaké hlasovacie bázy, mašinérie, bloky, to nie je dobré. Všetci to popierajú, ale vie sa to v praxi. Zavadzal som, takže ja sa nemôžem dneska sťažovať na nič a na nikoho. Išiel som do života, do rizika s tým, že bol som si vedomý všetkého aj toho, čo vy hovoríte, možnosti straty života. Zatiaľ sa tak nestalo, môžem ďakovať Bohu za každý deň, či sa tak stane neskoršie, alebo nie.
Keď zomrel Alexander Dubček, na jeho pohrebe som povedal, že už 150 rokov žiaden významný slovenský politik nezomrel v posteli, takže ešte ma nepochovávajte, ešte žijem, no a je za nami 27 percent voličov, je tu mimoriadne organizovaný subjekt, víťaz o demokratické Slovensko s celou členskou základňou, s programovou základňou a ako sa ukazuje pre najbližšie roky jediná alternatíva toho, čo sa bude diať vo vláde, no a otázka je, či ten omyl, ktorý sa stal vo voľbách, kto ho napraví, nám sa zdá, že to bude HZDS. Kedy? Nedávam tomu dlhú stabilitu, a koľko to bude stáť? Zatiaľ odhady, ktoré sme urobili, že ak sa začne realizovať tá koncepcia politiky, ktorá bola deklarovaná, odhadujeme spodnú hranicu škody na 90 miliárd korún.
R.: Myslíte opozičnými stranami?
V.M.: Keď budú vo vláde tie strany, ktoré sú a budú realizovať tú politiku čo budú. Napríklad, málokto vie, že prítomnosť Čarnogurského vo vláde v rokoch 91 a 92 len na poľnohospodárstve v základných fondoch stálo 87 miliárd, tak keď hodnotíme, čo nám títo urobia, tak to hodnotíme na 90 miliárd Sk. Pokiaľ ide o politický subjekt, ktorý reprezentujem, zatiaľ HZDS, ľudia sú nie znechutení, naopak naštvaní a hovoria, tak chyby sme urobili aj my, keď sme nevedeli ľuďom všetko vysvetliť, ale ľudia mali niečo chápať, oni sú dospelí a rozumní za seba, za svoje stanovisko a hovoria ale tak aby toto na Slovensku panovalo, čo sa tu chystá, tak to nie. No tak zrejme politické názory v demokracii boli a sú rôzne, HZDS je jedna z alternatív, teda jediná alternatíva voči novovytvárajúcej sa vládnej koalícii a niekto sa musí rozhodnúť. Zoberte novú vládu. Tá bude zložená z 11 subjektov. 11 subjektov ako môže garantovať stabilitu Slovenska, ktoré sú programovo nesúrodé. Tam ich nespája program. Okrem nenávisti voči mne, nebolo z nich nič.
R.: Ale oni dnes napríklad v tlači deklarovali, že ich ideológia nezaujíma, ale programové ciele.
V.M.: Programové ciele, aké môžu byť dohodnuté a prosím vás, aký môžu mať rovnaký program krajný pravičiar Langoš s krajným ľavičiarom Volfom.
R.: Otázne je či je Volf krajným ľavičiarom.
V.M.: Jedine, že by sa zriekli a zradili ideový základ svojich strán, čo sa vlastne deje. To isté povedzme, keď zoberiete politiku SDĽ programu a politiku Jána Čarnogurského, veď to je experiment, ktorý tu bol v roku 1994, ktorý sa vrátil. Ďalej tu neobyčajne vzrástla váha a význam Strán maďarských koalícií. Ak ich nechajú, pôjdu v opozícii k nám, tak naraz sú v menšine. Aby neboli menšina musia im ustupovať. Kde ich dotlačia, k čomu? Všetko nastavili na rumunský model volebnej kampane, rumunský model zostavovania politickej scény, ktorá je veľmi nestabilná a táto nestabilita k niečomu speje.
Vlastne sa zastavili všetky významné transformačné zmeny v Rumunsku. No a toto je ten model politický, ktorý je postavený aj na Slovensku. Čiže dneska je to spojené všetko na báze antimečiarizmu a anti HZDS, v poriadku, aj to je idea, no ale keď ma nebude niekoľko mesiacov počuť, čo budú robiť? Moja idea je taká, že dneska vystúpim v STV posledný raz. Prosím novinárov, aby ma neobťažovali. Nebudem sa rozprávať s nikým, naozaj niektorých opozičných nechcem ani stretnúť. Je tam zopár takých, ktorých by som rád stretol, ale len keď budem sám. Pokiaľ ide o provládnych, alebo o takých, ktorí mi pomáhali, prosím, aby do nového roku počkali. Nebudem sa rozprávať s nikým. Čiže dneska mám verejné vyjadrenie, posledné verejné vyjadrenie, no a čo bude ďalej?
Osud tejto krajiny je v rukách iných ľudí, oni si ho vybrali, oni rozhodli, oni ho ponesú. Moja povinnosť vo volebnej kampani bola vysvetliť dôsledky. Nebola možnosť odvrátiť. Moji najbližší priatelia vedia, že v novembri minulého roku som hovoril, že bude takýto výsledok a takýto záver. Urobil som to, čo som mohol. Mohol som viacej, mohol som menej, mohli byť ľudia okolo mňa iní, mohli viacej dokázať. To sú všetko veci, ktoré sú odpoveďami pre históriu, pre analýzy a pre východiská znovu, ktoré bolo. Pre HZDS platí jediné heslo. Ešte budú voľby v novembri a ideme ďalej.
R.: Myslíte komunálne?
V.M.: Komunálne, samozrejme, tam je tiež dôležité, ako tie voľby dopadnú. Ak potvrdia občania túto štruktúru väčšinou aj v komunálnych voľbách, komunálnych štruktúrach, nikto nemôže mať nič proti tomu. Vždycky som tvrdil a bolo to moje heslo "občan staň sa vôľa tvoja, občan povedal, a jeho vôľa sa deje, aj keď výklad tej vôle umožní rôzne varianty riešenia, ale umožní aj rôzne varianty programové. Ale každý vedel, keď sa stane toto, iné varianty nie sú, je tu len jedna, so všetkými dôsledkami, ktoré pre Slovensko z tohto vyplynú, pre jeho vývoj historický aj terajší.
V podstate musím povedať podľa Boha, pravdy tak, že nikdy nemôže opozícia vyhrať. Vláda môže prehrať. To sa stalo, vláda tieto voľby prehrala. Robotníci nie sú vôbec v parlamente no a nás je o 1/4 menej. Máme pocit krivdy v tom, že sme sa strašne narobili. Ľudia nevedia niekedy, akú cenu sme za toto platili. Čo bola cena za to, že to aspoň ako tak išlo. No a teraz sa bude nadávať, tri štyri mesiace budú hovoriť, že som to všetko zavinil ja, prídu noví ľudia, ktorí nebudú vedieť pokračovať, kým sa nájdu nové kontakty, zdroje, kým sa to všetko naladí, usmerní, prestavia na iné pravidlá, to trvá nejaký čas, tak to môžu zdôvodňovať mnou, ale len do prijatia nového štátneho rozpočtu, čo ďalej, to už je iná vec, takže si myslím, že čo ďalej to treba postaviť otázku novému parlamentu, novému prezidentovi, no a to, čo sa bude vlastne diať je vlastne pokračovaním občianskeho rozhodnutia vo voľbách do NR SR.
R.: Pán premiér chceli by ste povedať niečo na záver
V.M.: V tejto relácii som vystupoval veľa razy, a povedal som všeličo. Niečo ste so mnou súhlasili, niečo nie. Niekedy ste si niektorí mysleli, že klamem, a boli aj takí čo ma radi vypínali. Čo mám hovoriť na záver. Mal som rád život a mám ho rád. Žil som naplno, robil som naplno, dával som vám všetko a čo teraz mám hovoriť. Poďte, poďme si zaspievať:
S pánom Bohom,
idem od vás,
neublížil som, neublížil som
žiadnemu z vás.
Vladimír Mečiar: Z čoho? Že prídem o život, veď to je jediné, čo mi zostalo. Túto cestu som si vybral sám, vedel som o nej, veď kto zobral do úvahy to, hrôzu toho, že môj syn s mojou nevestou, keď myslím, že to bolo Plus sedem dní, oznámili, že bude únos môjho vnúčaťa. Vy ste to akceptovali občania, dali ste im dôveru. Kto sa postavil proti Twistu, keď oznamoval, že som rozvedený, pritom nikto nevedel povedať kedy, kde, na akom úrade. Akceptovali ste takéto útoky. Akceptovali ste aj to, keď písali, ako si zavraždíme niektorého člena volebného tímu a zabil sa nám jeden náš poslanec, to všetko ste odobrili. Tento hnus ste povýšili na politický princíp. Ako mám s tým bojovať?
Ja som nebol majetný, nie som majetný, robil som tak, ako som vedel. Čo som mohol dať, to, čo je vo mne. Vedomosť, silu, organizáciu, obranu, vedel som dať diplomaciu, áno, bol som úskočný, bol som líška niekedy, používal som aj lesť a taktiku a čo mám robiť, keď som bol predseda vlády malého národa. Ja som to nemohol robiť silou a pochopiteľne, že tešil som sa pozornosti mnohých inštitúcií. Dovolím si povedať aj veľkým, že nie, aj Američanom. Celé to bolo nejaké domotané.
Ukazovali vám, že pozor na to, Mečiarova strana je Rusko, pritom ste si nevšimli, koľko zdrojov , energie, koľkých ľudí Američania, Nemci k týmto voľbám školili. Kričali pozrite si Schifferovú, za aké peniaze sem prišla, nikto z vás sa neopýtal za aké peniaze budúca členka vlády Schmögnerová sa pripravovala v 94 v 97, 98 v zahraničí, keď si i týchto ľudí niekto platil. Budú teraz hájiť vaše záujmy? Aké to bude, čie záujmy budú obhajovať? Nechcem to zužovať na osobu tejto jednej persóny. To boli celé štáby, ktoré takto prešli rozsiahlymi školeniami na vnútornú politiku. Veď sme to videli a vedeli ste to aj vy, takže ak ste si ich vybrali, to znamená, že ste to legitimovali vo voľbách, všetko ste to uznali za správne, tieto vplyvy považujete za správne. Preto sa budú v najbližšej dobe na Slovensku realizovať so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplynú.
Ja som držal Slovensko nie izolované, držal som ho slobodné. Držal som vás zvrchovaných, slobodných, vy ste boli v Európe jediní, ktorí počúvali hlas svojho svedomia a svojho národa. Nič iné neplatilo pre mňa. Ja som nebol protiamerický, nebol som protinemecký, ale nebral som všetko, čo mi povedali. Veľa razy som sa postavil proti. Aj v medzinárodných vzťahoch som sa postavil proti veľa veciam. Robia sa chyby. Znovu sa rozdeľujú sféry vplyvu, znovu sa rozdeľujú nejaké hlasovacie bázy, mašinérie, bloky, to nie je dobré. Všetci to popierajú, ale vie sa to v praxi. Zavadzal som, takže ja sa nemôžem dneska sťažovať na nič a na nikoho. Išiel som do života, do rizika s tým, že bol som si vedomý všetkého aj toho, čo vy hovoríte, možnosti straty života. Zatiaľ sa tak nestalo, môžem ďakovať Bohu za každý deň, či sa tak stane neskoršie, alebo nie.
Keď zomrel Alexander Dubček, na jeho pohrebe som povedal, že už 150 rokov žiaden významný slovenský politik nezomrel v posteli, takže ešte ma nepochovávajte, ešte žijem, no a je za nami 27 percent voličov, je tu mimoriadne organizovaný subjekt, víťaz o demokratické Slovensko s celou členskou základňou, s programovou základňou a ako sa ukazuje pre najbližšie roky jediná alternatíva toho, čo sa bude diať vo vláde, no a otázka je, či ten omyl, ktorý sa stal vo voľbách, kto ho napraví, nám sa zdá, že to bude HZDS. Kedy? Nedávam tomu dlhú stabilitu, a koľko to bude stáť? Zatiaľ odhady, ktoré sme urobili, že ak sa začne realizovať tá koncepcia politiky, ktorá bola deklarovaná, odhadujeme spodnú hranicu škody na 90 miliárd korún.
R.: Myslíte opozičnými stranami?
V.M.: Keď budú vo vláde tie strany, ktoré sú a budú realizovať tú politiku čo budú. Napríklad, málokto vie, že prítomnosť Čarnogurského vo vláde v rokoch 91 a 92 len na poľnohospodárstve v základných fondoch stálo 87 miliárd, tak keď hodnotíme, čo nám títo urobia, tak to hodnotíme na 90 miliárd Sk. Pokiaľ ide o politický subjekt, ktorý reprezentujem, zatiaľ HZDS, ľudia sú nie znechutení, naopak naštvaní a hovoria, tak chyby sme urobili aj my, keď sme nevedeli ľuďom všetko vysvetliť, ale ľudia mali niečo chápať, oni sú dospelí a rozumní za seba, za svoje stanovisko a hovoria ale tak aby toto na Slovensku panovalo, čo sa tu chystá, tak to nie. No tak zrejme politické názory v demokracii boli a sú rôzne, HZDS je jedna z alternatív, teda jediná alternatíva voči novovytvárajúcej sa vládnej koalícii a niekto sa musí rozhodnúť. Zoberte novú vládu. Tá bude zložená z 11 subjektov. 11 subjektov ako môže garantovať stabilitu Slovenska, ktoré sú programovo nesúrodé. Tam ich nespája program. Okrem nenávisti voči mne, nebolo z nich nič.
R.: Ale oni dnes napríklad v tlači deklarovali, že ich ideológia nezaujíma, ale programové ciele.
V.M.: Programové ciele, aké môžu byť dohodnuté a prosím vás, aký môžu mať rovnaký program krajný pravičiar Langoš s krajným ľavičiarom Volfom.
R.: Otázne je či je Volf krajným ľavičiarom.
V.M.: Jedine, že by sa zriekli a zradili ideový základ svojich strán, čo sa vlastne deje. To isté povedzme, keď zoberiete politiku SDĽ programu a politiku Jána Čarnogurského, veď to je experiment, ktorý tu bol v roku 1994, ktorý sa vrátil. Ďalej tu neobyčajne vzrástla váha a význam Strán maďarských koalícií. Ak ich nechajú, pôjdu v opozícii k nám, tak naraz sú v menšine. Aby neboli menšina musia im ustupovať. Kde ich dotlačia, k čomu? Všetko nastavili na rumunský model volebnej kampane, rumunský model zostavovania politickej scény, ktorá je veľmi nestabilná a táto nestabilita k niečomu speje.
Vlastne sa zastavili všetky významné transformačné zmeny v Rumunsku. No a toto je ten model politický, ktorý je postavený aj na Slovensku. Čiže dneska je to spojené všetko na báze antimečiarizmu a anti HZDS, v poriadku, aj to je idea, no ale keď ma nebude niekoľko mesiacov počuť, čo budú robiť? Moja idea je taká, že dneska vystúpim v STV posledný raz. Prosím novinárov, aby ma neobťažovali. Nebudem sa rozprávať s nikým, naozaj niektorých opozičných nechcem ani stretnúť. Je tam zopár takých, ktorých by som rád stretol, ale len keď budem sám. Pokiaľ ide o provládnych, alebo o takých, ktorí mi pomáhali, prosím, aby do nového roku počkali. Nebudem sa rozprávať s nikým. Čiže dneska mám verejné vyjadrenie, posledné verejné vyjadrenie, no a čo bude ďalej?
Osud tejto krajiny je v rukách iných ľudí, oni si ho vybrali, oni rozhodli, oni ho ponesú. Moja povinnosť vo volebnej kampani bola vysvetliť dôsledky. Nebola možnosť odvrátiť. Moji najbližší priatelia vedia, že v novembri minulého roku som hovoril, že bude takýto výsledok a takýto záver. Urobil som to, čo som mohol. Mohol som viacej, mohol som menej, mohli byť ľudia okolo mňa iní, mohli viacej dokázať. To sú všetko veci, ktoré sú odpoveďami pre históriu, pre analýzy a pre východiská znovu, ktoré bolo. Pre HZDS platí jediné heslo. Ešte budú voľby v novembri a ideme ďalej.
R.: Myslíte komunálne?
V.M.: Komunálne, samozrejme, tam je tiež dôležité, ako tie voľby dopadnú. Ak potvrdia občania túto štruktúru väčšinou aj v komunálnych voľbách, komunálnych štruktúrach, nikto nemôže mať nič proti tomu. Vždycky som tvrdil a bolo to moje heslo "občan staň sa vôľa tvoja, občan povedal, a jeho vôľa sa deje, aj keď výklad tej vôle umožní rôzne varianty riešenia, ale umožní aj rôzne varianty programové. Ale každý vedel, keď sa stane toto, iné varianty nie sú, je tu len jedna, so všetkými dôsledkami, ktoré pre Slovensko z tohto vyplynú, pre jeho vývoj historický aj terajší.
V podstate musím povedať podľa Boha, pravdy tak, že nikdy nemôže opozícia vyhrať. Vláda môže prehrať. To sa stalo, vláda tieto voľby prehrala. Robotníci nie sú vôbec v parlamente no a nás je o 1/4 menej. Máme pocit krivdy v tom, že sme sa strašne narobili. Ľudia nevedia niekedy, akú cenu sme za toto platili. Čo bola cena za to, že to aspoň ako tak išlo. No a teraz sa bude nadávať, tri štyri mesiace budú hovoriť, že som to všetko zavinil ja, prídu noví ľudia, ktorí nebudú vedieť pokračovať, kým sa nájdu nové kontakty, zdroje, kým sa to všetko naladí, usmerní, prestavia na iné pravidlá, to trvá nejaký čas, tak to môžu zdôvodňovať mnou, ale len do prijatia nového štátneho rozpočtu, čo ďalej, to už je iná vec, takže si myslím, že čo ďalej to treba postaviť otázku novému parlamentu, novému prezidentovi, no a to, čo sa bude vlastne diať je vlastne pokračovaním občianskeho rozhodnutia vo voľbách do NR SR.
R.: Pán premiér chceli by ste povedať niečo na záver
V.M.: V tejto relácii som vystupoval veľa razy, a povedal som všeličo. Niečo ste so mnou súhlasili, niečo nie. Niekedy ste si niektorí mysleli, že klamem, a boli aj takí čo ma radi vypínali. Čo mám hovoriť na záver. Mal som rád život a mám ho rád. Žil som naplno, robil som naplno, dával som vám všetko a čo teraz mám hovoriť. Poďte, poďme si zaspievať:
S pánom Bohom,
idem od vás,
neublížil som, neublížil som
žiadnemu z vás.
