Z integrácie dezintégrácia.
Všímajte, ako sa kedysi zaradili do spoločnosti, keď chceli. Boli to Cigáni. Tí čo chceli, stali sa právoplatnými občanmi a nik neriešil ich etnicitu.
Teraz sú to "Rómovia", majú potrebu mať svoj Roma Pride - Pochod romské hrdosti, aby celý svet vedel, že ONI sú Rómovia.
Keď je to pozitívne, sú to "Rómovia", keď je to negatívne, tak sú to Česi alebo Slováci. Nedávno bola správa o Slovenskom gangu, ktorý zotročoval ľudí v Británií. Nikde ste sa nedočítali, že to "RÓMOVIA" a ani nedali ich fotku, ktorá bola zverejnená v Británií. Bol to Slovenský gang.
Vyvraždenie 30 mil. Slovanov ani ťuk. Budú sa spomínať len Cigáni, ktorí väčšinou skonali na infekčné choroby, odhad ich počtu za celú 2. sv. vojnu je od 220 000 do v poslednej dobe nafúknutých 1,5 milióna, keď len pri zničení Varšavy bolo povraždených, usmrtených 200 000 Poliakov, Slovanov.
"Češi tak nějak rozlišují, jestli byly oběti „jejich“, nebo někoho jiného. Romské oběti, které zemřely v koncentráku, považují jen za záležitost Romů: „Ať si Romové drží svoji pietu v Letech a v Hodoníně a my si budeme držet svoji v Lidicích, Ležákách a Terezíně.“
Niektorí Češi zdržia smútok i za nacistov, obzvlášť Sudentských.
Najprv sa dožadujú výnimočnosti, dištancujú sa od Čechov, sú to my RÓMOVIA, my ŽIDIA a potom sa pýtajú, prečo sa im neklaňajú aj Češi.
Nemajú sa o hroby svojich predkov starať ich potomci? Keby všetci my Rómovia dali každý rok po stovke, mohli ho dávno kúpiť. Ale my RÓMOVIA chcú, aby to zaplatili všetci.
Pritom "Většina vězňů, kteří do tábora přišli, nebyla v dobrém zdravotním stavu. Nejmladší trpěli podvýživou, starší tělesnou slabostí a starci, kterých nebylo mnoho, sešlostí, kožními a pohlavními chorobami a tuberkulózou. „tělesný stav Cikánek je natolik špatný, že nelze nalézt na praní a čištění schopné ženy“ a o čtrnáct dnů později zpráva uvádí, že „mnozí vězni se nacházejí v natolik žalostném stavu, že je nutno považovat jej za beznadějný. Jejich skonu se již nedá zabránit“"
