Redaktorka: Pán premiér, referendum o neprivatizácii strategických podnikov dopadlo, ako dopadlo, ako hodnotíte túto situáciu a aký predpokladáte v tomto smere ďalší vývoj?
Vladimír Mečiar: Ja by som tak povedal, že toto je druhá porážka politická. Ale tentokrát sme neprehrali politicky ako hnutie, ale prehrali ste to vy, občania. Nedá sa vládnuť v štáte, v ktorom ide o vaše peniaze a vás viac ako 57 percent, a viac ako 50 percent povie, nám je to jedno. Ak vám nezáleží na vlastných peniazoch, na čom vám záleží? Kto má potom za vás za to niesť zodpovednosť. Tak za to zaplatíte privatizovaním týchto odvetví, budú v nadnárodných spoločnostiach, zaplatíte cenami z energetiky, zaplatíte zvýšenými nákladmi na plynofikáciu Slovenska, zaplatíte zvýšenými nákladmi, ktoré budú v súvislosti s jednotlivými energetickými médiami, ktoré na Slovensku pôsobia, vrátane úverových zdrojov. Bolo to vaše slobodné rozhodnutie, ktoré má tieto dôsledky.
Viete, kedysi sa hovorilo, že Československo bolo tak znormalizované po šesťdesiatom ôsmom, že sa nestaralo ani do vlastných vecí. Vy sa nestaráte o vlastné veci. Kto to má za vás urobiť? Je to váš postoj. Veľa vecí som bral na seba, odohrávali sa na mojom chrbte, mali ste ma za človeka škriepneho, konfliktného, ani ste nepochopili, že kým sú tie konflikty na mojom chrbte, nejdú k vám a do vašich peňaženiek. Teraz ste sa rozhodli takto, bude tak, ako ste chceli.
Pokiaľ ide o logiku týchto rozhodnutí, veľa rozhodnutí bolo nelogických. A keď sme napríklad spomínali regióny, zoberme si, ako ste hlasovali a čo neberieme ako výtku, len hovorím, že aké nelogičnosti pôsobia vo voľbách. Uvediem príklad. Mimoriadne sme podporovali Banskú Bystricu. Išlo tam školstvo a celá opozícia mi vyskakovala pred bránou, aby tam nešlo. Išli tam banky, bol som predmetom útoku za to, že tam išli. Išli tam ústredné orgány štátnej správy, celá opozícia bola proti. Bystrica sa stala administratívnym správnym celkom kraja, celá opozícia bola proti. Ťahali sme tam inštitúcie, investície a ostatné. Čiže hrabali sme k Bystričanom. Opozícia hrabala od nich. Výsledok? Bystričania podporili opozíciu.
Ale nie ste jediný. Takto logicky ste sa správali v Trenčíne, v Žiline, daj Boh, aby vám pomohli viacej. Daj Boh. Rozhodli ste, ako ste rozhodli. Je to váš štát, vaša moc, vaše rozhodnutie, len okrem emócií, čo počujem, by malo byť pôsobené, aj čo vidím na svojej ulici. Upozorňovali sme na to, stalo sa. Nemám ani pocit krivdy, ani ničoho, lebo vždycky po štyroch rokoch som chcel odovzdať moc v slobodných voľbách. Tomu, kto by vyhral. Ak by to bolo HZDS, pokračovalo by HZDS, ak iné zoskupenie, tomuto zoskupeniu. Úlohu štyri roky udržať, zveľadiť, odovzdať, som splnil. Nemám pocit dlhu. Mám trošku pocit krivdy.
R.: Keď sme spomínali Banskú Bystricu, samozrejme s tým súvisia aj regióny.
V.M.: To bola Žilina, to bol Trenčín, ktorému sa zabezpečili také veci, ktoré 50 rokov v jeho vývoji neboli. A ďalšie mestá, kde šli obrovské zdroje, obrovská pomoc, kde klesla nezamestnanosť. Tri, štyri percentá a všetko a nakoniec sa vzbúrili proti tým, čo tento rozvoj garantovali. Dúfam, že sa budú mať lepšie.
R.: Ja by som sa ešte chcela vrátiť k štátnej správe, ktorá bola v podstate reorganizovaná. Myslíte si, že sa na tomto poli udejú nejaké zmeny?
V.M.: Tak, existuje samozrejme koncepcia personálnych zmien, do istej miery v politických funkciách je samozrejmosťou. Pokiaľ ide o hlbšie zmeny, zásahy do štátnej správy boli vopred oznámene vrátane toho, koľkí ľudia budú povyhadzovaní, čo bude s nimi robené, aká tam bude čistka, tak isto vo verejnoprávnych inštitúciách riadnych. To bolo všetko avizované, takže ľudia vedeli, ľudia s týmto súhlasili.
Takisto pokiaľ ide o mňa, pokiaľ ide o výber, takisto vedeli a počuli, že mi opozícia hrozí zatknutím, napriek tomu hlasovali a vybrali. Ja zasa na tento výber ľudí hovorím tak, no v poriadku, považujete takéto kroky za legitímne a dávate im politickú podporu, tak napriek tomu, že som mal najvyššiu podporu zo všetkých politikov na Slovensku vyše 470 000 prioritných hlasov a že teda HZDS je najsilnejším subjektom, tak som postavil svojim priateľom a kolegom otázku takú, že nezložím sľub poslanca do NR SR a nebudem v NR SR.
Nemôžem zastupovať v situácii, v ktorej ste mi zobrali všetko, proste dávate mi funkciu a ponuku poslanca, v ktorej nemôžem robiť nič. To neznamená rezignáciu na všetko, ale nemožnosť pôsobenia v parlamente.
R.: To znamená, že sa chcete vzdať poslaneckého mandátu?
V.M.: Otázka stojí takto. Buď nezložím sľub poslanca, prosím, všetkým verejne všade som to oznamoval, že tak to urobím, čiže nie je to prekvapivé rozhodnutie. Ak by som sľub poslanca zložil na ustanovujúcej schôdzi, zrieknem sa ho po tejto ustanovujúcej schôdzi. Nebudem vykonávať právo poslanca NR SR, nechcem sa schovávať za imunitu. Konal som čestne. Môj majetok je taký, ako keď som išiel do funkcie predsedu vlády, mal som 3-izbový byt v Trenčíne, mám 3-izbový v Bratislave. Mal som Škodu 105, mám Corsu, takže som akosi majetkovo v aute bohatší. Pokiaľ ide o ostatné veci, keď ste mi písali na plagáty zlodej a podobne, urážali ste ma.
Vladimír Mečiar: Ja by som tak povedal, že toto je druhá porážka politická. Ale tentokrát sme neprehrali politicky ako hnutie, ale prehrali ste to vy, občania. Nedá sa vládnuť v štáte, v ktorom ide o vaše peniaze a vás viac ako 57 percent, a viac ako 50 percent povie, nám je to jedno. Ak vám nezáleží na vlastných peniazoch, na čom vám záleží? Kto má potom za vás za to niesť zodpovednosť. Tak za to zaplatíte privatizovaním týchto odvetví, budú v nadnárodných spoločnostiach, zaplatíte cenami z energetiky, zaplatíte zvýšenými nákladmi na plynofikáciu Slovenska, zaplatíte zvýšenými nákladmi, ktoré budú v súvislosti s jednotlivými energetickými médiami, ktoré na Slovensku pôsobia, vrátane úverových zdrojov. Bolo to vaše slobodné rozhodnutie, ktoré má tieto dôsledky.
Viete, kedysi sa hovorilo, že Československo bolo tak znormalizované po šesťdesiatom ôsmom, že sa nestaralo ani do vlastných vecí. Vy sa nestaráte o vlastné veci. Kto to má za vás urobiť? Je to váš postoj. Veľa vecí som bral na seba, odohrávali sa na mojom chrbte, mali ste ma za človeka škriepneho, konfliktného, ani ste nepochopili, že kým sú tie konflikty na mojom chrbte, nejdú k vám a do vašich peňaženiek. Teraz ste sa rozhodli takto, bude tak, ako ste chceli.
Pokiaľ ide o logiku týchto rozhodnutí, veľa rozhodnutí bolo nelogických. A keď sme napríklad spomínali regióny, zoberme si, ako ste hlasovali a čo neberieme ako výtku, len hovorím, že aké nelogičnosti pôsobia vo voľbách. Uvediem príklad. Mimoriadne sme podporovali Banskú Bystricu. Išlo tam školstvo a celá opozícia mi vyskakovala pred bránou, aby tam nešlo. Išli tam banky, bol som predmetom útoku za to, že tam išli. Išli tam ústredné orgány štátnej správy, celá opozícia bola proti. Bystrica sa stala administratívnym správnym celkom kraja, celá opozícia bola proti. Ťahali sme tam inštitúcie, investície a ostatné. Čiže hrabali sme k Bystričanom. Opozícia hrabala od nich. Výsledok? Bystričania podporili opozíciu.
Ale nie ste jediný. Takto logicky ste sa správali v Trenčíne, v Žiline, daj Boh, aby vám pomohli viacej. Daj Boh. Rozhodli ste, ako ste rozhodli. Je to váš štát, vaša moc, vaše rozhodnutie, len okrem emócií, čo počujem, by malo byť pôsobené, aj čo vidím na svojej ulici. Upozorňovali sme na to, stalo sa. Nemám ani pocit krivdy, ani ničoho, lebo vždycky po štyroch rokoch som chcel odovzdať moc v slobodných voľbách. Tomu, kto by vyhral. Ak by to bolo HZDS, pokračovalo by HZDS, ak iné zoskupenie, tomuto zoskupeniu. Úlohu štyri roky udržať, zveľadiť, odovzdať, som splnil. Nemám pocit dlhu. Mám trošku pocit krivdy.
R.: Keď sme spomínali Banskú Bystricu, samozrejme s tým súvisia aj regióny.
V.M.: To bola Žilina, to bol Trenčín, ktorému sa zabezpečili také veci, ktoré 50 rokov v jeho vývoji neboli. A ďalšie mestá, kde šli obrovské zdroje, obrovská pomoc, kde klesla nezamestnanosť. Tri, štyri percentá a všetko a nakoniec sa vzbúrili proti tým, čo tento rozvoj garantovali. Dúfam, že sa budú mať lepšie.
R.: Ja by som sa ešte chcela vrátiť k štátnej správe, ktorá bola v podstate reorganizovaná. Myslíte si, že sa na tomto poli udejú nejaké zmeny?
V.M.: Tak, existuje samozrejme koncepcia personálnych zmien, do istej miery v politických funkciách je samozrejmosťou. Pokiaľ ide o hlbšie zmeny, zásahy do štátnej správy boli vopred oznámene vrátane toho, koľkí ľudia budú povyhadzovaní, čo bude s nimi robené, aká tam bude čistka, tak isto vo verejnoprávnych inštitúciách riadnych. To bolo všetko avizované, takže ľudia vedeli, ľudia s týmto súhlasili.
Takisto pokiaľ ide o mňa, pokiaľ ide o výber, takisto vedeli a počuli, že mi opozícia hrozí zatknutím, napriek tomu hlasovali a vybrali. Ja zasa na tento výber ľudí hovorím tak, no v poriadku, považujete takéto kroky za legitímne a dávate im politickú podporu, tak napriek tomu, že som mal najvyššiu podporu zo všetkých politikov na Slovensku vyše 470 000 prioritných hlasov a že teda HZDS je najsilnejším subjektom, tak som postavil svojim priateľom a kolegom otázku takú, že nezložím sľub poslanca do NR SR a nebudem v NR SR.
Nemôžem zastupovať v situácii, v ktorej ste mi zobrali všetko, proste dávate mi funkciu a ponuku poslanca, v ktorej nemôžem robiť nič. To neznamená rezignáciu na všetko, ale nemožnosť pôsobenia v parlamente.
R.: To znamená, že sa chcete vzdať poslaneckého mandátu?
V.M.: Otázka stojí takto. Buď nezložím sľub poslanca, prosím, všetkým verejne všade som to oznamoval, že tak to urobím, čiže nie je to prekvapivé rozhodnutie. Ak by som sľub poslanca zložil na ustanovujúcej schôdzi, zrieknem sa ho po tejto ustanovujúcej schôdzi. Nebudem vykonávať právo poslanca NR SR, nechcem sa schovávať za imunitu. Konal som čestne. Môj majetok je taký, ako keď som išiel do funkcie predsedu vlády, mal som 3-izbový byt v Trenčíne, mám 3-izbový v Bratislave. Mal som Škodu 105, mám Corsu, takže som akosi majetkovo v aute bohatší. Pokiaľ ide o ostatné veci, keď ste mi písali na plagáty zlodej a podobne, urážali ste ma.
