Redaktorka: SDĽ ešte pred voľbami deklarovala, že o účasti vo vláde s tým alebo iným subjektom rozhodne republikový snem.
Vladimír Mečiar: Ale kdeže. SDĽ získala body na istom lavírovaní v tom, že sa tvárila ako nezávislá. Ale vždycky bola nezávislá za chrbtom SDK, vtedy KDH. Teda vtedajšia pozícia zdanlivo nezávislej strany bola vedená motívom byť vo vláde. Existuje jeden dokument z rokovania, o ktorom pán Migaš nikdy neinformoval, povedal, že do vlády za každú cenu a je to jedno s kým. Ale ak by bola minimálna šanca byť vo vláde s opozíciou, vždycky jej on a ľudia okolo neho dajú prednosť. Trošku Fogaš naznačil, že by to mohlo byť inak, ale hneď ho stranícky usmernil.
V deväťdesiatom štvrtom robil to isté, prišiel Weiss za mnou a povedal, že čo s ním rokujeme, však je to súkromná osoba. A bolo po rokovaniach. To isté sa zopakuje teraz. Je isté krídlo aj vo vnútri týchto strán, ktoré dneska idú do tejto koalície, členské základne funkcionárov, ktoré hovoria, bude to zlé. No, ale pre koho? Dneska je proste situácia taká, že tieto strany budú mať ústavnú väčšinu, čo je realita, môžu voliť prezidenta, konštituovať všetky orgány, vykonávať všetky personálne zmeny...
R.: ... tých deväťdesiat tri hlasov suma sumárum...
V.M.: ... Samozrejme, ale neprinesie to ani politickú stabilitu, ani nič. Toto je vládny systém, z hľadiska politologicky. Teraz pokiaľ ide o parlament, tak je samozrejmé, že o parlamente sa musí rokovať. Ak HZDS dostane poverenie a to dostane od predsedu parlamentu, najneskoršie, to je posledný dátum do 15. novembra nezostaví vládu, 15. novembra vracia poverenie predsedovi parlamentu a očakáva, že vymenuje niekoho druhého z najsilnejšieho subjektu, t.j. z SDK. Nemienime a nemáme záujem ťahať čas.
29. októbra bude ustanovujúca schôdza NR SR, na ktorej podávam demisiu. To znamená, že odvtedy najviac dva týždne je ten priestor na to, čo chceme robiť, naviac sú vtedy ešte aj komunálne voľby. Pokiaľ ide o prípravu tohto pléna mali by byť pred ňou politické schôdze, ktoré zatiaľ neboli.
Zasa, ak mysleli vážne, tu sa ukáže znovu to farizejstvo opozície, ak mysleli vážne, že treba prejsť na systém pomerného zastúpenia, tak predseda parlamentu podľa zásady pomerného zastúpenia musí byť z HZDS. Ak samozrejme táto zásada bude porušená, budeme reagovať. Ako, to už je vec toho politického subjektu, ktorý v parlamente bude, je nás 43, čo je v podstate málo na rozhodovací proces, ale dosť na to, aby sme ľuďom všeličo vysvetlili, a dosť na to, aby sme vysvetlili, čo sa má kde urobiť. Takisto si myslím, že HZDS by malo mať nielen predsedu parlamentu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Takže toto sú proste stanoviská, ktoré máme.
R.: ...Myslíte, že to bude priechodné?
V.M.: Myslím, že nie. Všetok ten krik, ktorý tu bol v roku 1994, bol v podstate pri upevňovaní politických pozícií, ale pre nás je to test. Ako to bolo chápané s tým pomerným zastúpením a je to test aj istým spôsobom, čo europoslanci. Išlo o princípy, alebo išlo o propagandu. Tak teraz sa to všetko overí v praxi. A ľudia si to zasa overia a budú môcť povedať, čo bolo na slovách, čo bude na skutkoch.
Samozrejme, že to poznanie skutkov bude pomerne ťažšie, pretože predpokladám, že aj Slovenská televízia bude viac-menej normalizovaná, však to vám povedali už skôr, ale nebojte sa, tu sedíme spolu, aj tam budeme.
R.: Mňa to netrápi, budeme mať dve Markízy
V.M.: Potom budú ľudia ťažšie vedieť, čo je pravda a čo lož, ani teraz to dosť dobre nerozoznajú. Tak, toto sú proste skutočnosti, ktoré sú. Pokiaľ ide o dopad pléna NR SR, musíme počkať. Na pléne NR SR je možné zvoliť prezidenta Slovenskej republiky, čo sa čaká, že bude, bude opozičný. Čiže ak vás pol roka kŕmili tým, že som prezidenta nechcel a chcel som mať prezidentské právomoci, tak vás drzo klamali. Dneska bude mať prezidentské právomoci s najväčšou pravdepodobnosťou pán Mikuláš Dzurinda. Ale to je takisto výsledok demokratického výberu občanov, ktorý plne rešpektujem.
R.: Ale predsa pred rokom aj niečo bolo referendum o priamej voľbe prezidenta
V.M.: Áno, to referendum viete, ako nešťastne bolo robené. Prezident Kováč mal robiť dve referendá. Do istej miery bol pod tlakom predsedov opozičných strán, ktorému nakoniec podľahol a vyhlásil jedno referendum s jedným balíkom otázok, ktoré sa nedali ani prehodnotiť, ani nič sporným stanoviskom Ústavného súdu. A nakoniec tieto veci sa tak domotali, že v konečnom dôsledku nebolo možné ani vybrať, o čo vlastne v tom referende išlo a referendum bolo neplatné. Termín zmarené bol účelový, ale referendum bolo neplatné, a pozeráme naň tak, ako keby nebolo.
Ale v ďalšom konaní bolo možné prezidenta v NR SR zvoliť, všetci opozičníci kričali, keď sa odmietli zúčastniť volieb. Veď povedzme profesor Tomeček by bol rád víťazom tých volieb, kričali, že chcú prezidenta v priamej voľbe. Už to nekričia. Takže išlo teda len o hru na povolebné obdobie, vytvorenie väčšiny a potom zvoliť si opozičného prezidenta. To je ako Mikloško hovorí, už máme všetko. Okrem pravdy.
- čtvrtek 1. října 1998
