Klávesové zkratky na tomto webu - základní­
Přeskočit hlavičku portálu

Mysleme na Gaussovu křivku. Úvahy, včetně utopických, o vzdělavatelnosti

  16:10aktualizováno  16:10
Jakmile do vzdělání vstoupí byznys, je to špatně. Povinná základní školní docházka by měla být jen do šesté třídy. Na dobrou vysokou školu mentálně má pouze deset až patnáct procent populace. To jsou některé z úvah slovenského čtenáře, které zde pro zajímavost přetiskujeme.

Gaussova křivka výskytu úrovně inteligence mezi lidmi | foto: ucenischalupou2.chytrak.cz

V rámci volného seriálu Dekáda pod psa, který nyní vychází každou sobotu v MF DNES, publikoval svoji úvahu o vzdělávání i filozof Daniel Kroupa - úvahu si můžete přečíst zde. A na ni následujícím zamyšlením reagoval slovenský čtenář PhDr. Ján Minich. Ponecháváme jeho text v původním znění.

K diskusii sa mi v mysli vynára niekoľko problémov:
Zvyšovanie počtu vysokoškolákov považujem za kontraproduktívne a skôr politické riešenie. Odporuje to normálnemu rozloženiu nadania v populácii, ktoré je vyjadrené Gaussovou krivkou. Nadanie na skončenie dobrej, skutočne náročnej VŠ má len 12 – 15 % populácie. Ten priemer EÚ 24% zodpovedá tak česko-slovenskej maturite. Ešte si pamätám spred 50 rokov keď boli starší absolventi Obchodnej akadémie – maturanti profesionálne schopnejší ako mnohí nadpriemerní inžinieri ekonómie. Zvyšovanie počtu vysokoškolákov a vysokých škôl potom v skutočnosti znamená relatívne znižovanie úrovne vysokoškolského vzdelania a nie zvyšovanie úrovne vzdelania populácie mládeže. O prechode výnimočnosti na masovosť pekne píše sociológ Jan Keller v staršej knihe Nedomyšlená společnost.

Sociolog Jan Keller

Sociolog Jan Keller

Obdobne je to s otázkou komercionalizácie vzdelávania. Súkromné školy majú záujem zvyšovať počty študentov a absolventov v podstate bez ohľadu na ich úroveň, t.j. kvantitu na úkor kvality. Je to zameranie na zisk, nerobme si ilúzie o inom. Vo vzdelaní je to popretie aj základných ekonomických princípov. Vzdelanie je spoločenský investičný náklad a prináša spoločnosti prospech aj v iných kategóriách ako v peniazoch a nemá čo byť deformované komerciou. Vnútorne sa búrim proti komercionalizácii vzdelávania podobne ako pri poisťovníctve a i. Ale to je na inú diskusiu. Nečudujem sa, že aj p. Kroupa sa k tomu vyjadruje dosť rozpačito.

Vzdelanie, osobný rozvoj človeka je niečo čo sa v zásade nedá nanútiť. Dobre tu funguje len pozitívna motivácia, lákanie, túžba po niečom. Motivácia je ako povraz, ktorým sa dá ťahať aj ťažký náklad, ale ťažko ním môžete ten náklad tlačiť! Vo vzdelávaní (v zamestnaní aj vede) je mnohokrát účinnejšie oceňovať vynikajúcich a najlepších, zamerať sa na podporovanie kvality ako potierať nekvalitu, trestať, strašiť a žmýkať ľudí. Východiskom sú potom akési centrá excelentnosti, ktoré spontánne vznikajú akosi aj v súvislosti s tým ako sa "vulgarizujú" vysoké školy. Pred 50 rokmi bola Karlova univerzita pojem a dnes je to skôr priemer a stačí IQ 110.

Johann Carl Friedrich Gauss (30. dubna 1777, Braunschweig - 23. února 1855, Göttingen). Slavný německý matematik a fyzik.

Johann Carl Friedrich Gauss (30. dubna 1777, Braunschweig - 23. února 1855, Göttingen). Slavný německý matematik a fyzik.

Samotné vzdelanie má dve stránky: formálnu a obsahovú. Tá formálna súvisí s formálnymi požiadavkami – titulmi a diplomami. Tak vznikla u Vás kauza PF Plzeň a u nás Trenčín. Je to vcelku jasné a je zbytočné to podrobnejšie rozoberať.

Zaujímavejšia je stránka obsahová. Obsah vzdelania je rozvoj nadania. A to už stojí za poriadne zamyslenie. U p. Kroupu ma hlboko oslovilo, že spája vzdelanie s uskutočňovaním nášho ľudstva, ľudskosti, že to kladie do kultúrneho kontextu, ktorý je oveľa širším dáždnikom ako ekonomický kontext. Základným zmyslom nášho bytia je reprodukcia. Všetky tie, niekedy veľmi zložité a skryté rituály: zhromažďovanie majetku, rýchla jazda na impozantných autách, tance okolo sexu, zložité hranie rolí, odkrytú aj skrytú agresivitu a čo ja viem, robíme len preto, aby sme zabezpečili zachovanie a rozvoj nášho ľudského druhu. A hlavnou cestou k tomu je zachovanie a rozvoj každého schopného a pozitívneho indivídua, ktorá sa potom odovzdáva a realizuje v societe – užšej i širšej.

Daniel Kroupa

Daniel Kroupa

Podľa Gardnerovej teórie mnohonásobnej inteligencie má naše nadanie osem alebo 9 dimenzií: inteligencia verbálna, hudobná, logická a matematická, priestorová, telesná a kinestetická, intrapersonálna, interpersonálna , prírodovedná (a pridáva sa existenciálna).
A rozvoj týchto nadaní sa začína už pred tehotnosťou správnym a dobrým výberom partnerov pre reprodukciu. Jedným z najprísnejších a najvšeobecnejších zákazov vo všetkých kultúrach je zákaz incestu – aby sa predišlo množeniu genetických porúch. Pre prirodzený a zdravý citový vývoj je dôležité aby dieťa matka chcela.

Nasleduje potreba dobrého a zdravého vývoja plodu v tehotnosti, kedy sa tvoria základy mnohých našich nadaní. Obdobne veľmi dôležitý je vývoj človiečika do 1. roku, kedy sa odlišuje od mamy a poznáva svoje blízke okolie a do 3. roku, kedy sa postupne rozvíja to, na čo máte v češtine taký pekný výraz "já-ství" - to známe "ja sám, ja sám...", prirodzene spojené s krásnym negativizmom. V tomto období dieťa nesmierne potrebuje dobrú, nežnú, pozornú a trpezlivú mamu.
Keď dochádza v tomto období k fyzio- alebo socio-patiám, už sa spravidla ďalej nejedná o zdravý a prirodzený rozvoj, ale o kompenzáciu porúch a zranení. Celkom dobre nechápem, že spoločensky sa týmto otázkam nevenuje viac pozornosti a podpory. Pre ženy-mamy predstavuje toto obdobie 24-hodinovú namáhavú, trpezlivú a nesmierne láskyplnú službu, ktorá presahuje spravidla do celého života. Každý z nás, zdravých a normálnych ľudí to využil a zažil a prečo sa to považuje za samozrejmosť, či dokonca akúsi rekreáciu? Tu by ženy mali žiadať zlepšenie "pracovných" podmienok pre svoje "mámovství" a nie napodobňovať mužské role. Absolútne žiadny muž nemôže zastúpiť tehotnosť ani laktáciu a ten nežný dotykov plný láskavý kontakt matky s dieťaťom. A tu sa rodia predpoklady pre vzdelanie ako uskutočňovanie našej ľudskosti. Muži a ženy nie sú v konkurenčnom vzťahu, ale majú spoločný "tímový" cieľ!

Ilustrační foto

Ilustrační foto

Preto by spoločnosť mala programovo venovať významnú pozornosť dobrej a kvalitnej materskej dovolenke prioritne ženám, muž je tu vždy len ako náhradné plnenie. Okrem toho zanedbávame úlohu dobrých babičiek. Skutočne by ženy, ktoré vychovali deti, mali mať odchod do dôchodku o 3-5 rokov skôr ako muži, nielen ako ocenenie ich dôležitej práce pri výchove detí, ale aj ako uvoľnenie ich kapacity pri starostlivosti o vnúčatá. Spomeňte si na svoje milované babičky alebo na babky, ktoré ste závideli svojim kamarátom.

V predškolskom veku u detí dozrieva osobnosť, inteligencia a emocionalita, ako základ budúceho vzdelania. Keby som bol absolutistický vládca vo svojej ríši, zriadil by som strediská starostlivosti o matku a dieťa s detskými jasľami aj pri všetkých rómskych osadách, pri štvrtiach a sídliskách, dobre materiálne vybavené s dobrými sestričkami, kde by matky i deti mali stravu i pobyt zadarmo, s pravidelnými návštevami pediatra, detských psychológov a iných potrebných odborníkov. Na to by nadväzovala sieť materských škôl zadarmo, so stravou a dobrou výbavou, aby boli podnetné a radostné pre rozvoj detí. Pre sociálne zanedbávané deti by to boli strediská, ktoré im umožnia pocítiť, že je príjemné byť nasýtený, umytý a teplo oblečený a zmysluplne zamestnaný učením sa hrou a nežiť ako lovec-zberač.

Základné školstvo v mojej ríši by obsahovalo okrem uvedených MŠ základné a stredné školy so stravovaním zadarmo. Prečo deťom dnes nedáme v povinnej školskej dochádzke pestrú a zdravú stravu zadarmo? Za benzín od auta, ktoré to auto používa na svoj výkon nepýtame zaplatiť!

Martin Prokš, Marek Přikryl: Mateřská škola na střeše Provozní budovy Národního divadla  (kategorie studie)

Martin Prokš, Marek Přikryl: Mateřská škola na střeše Provozní budovy Národního divadla (kategorie studie)

To školstvo by stálo na dvoch princípoch: dobrovoľnosť a diferenciácia. Povinná školská dochádzka by bola len od 1. do 6. triedy. Úlohou MŠ by bolo naučiť základné hygienické a sociálne návyky Posledný pol rok by bola odporúčaná prípravka na ZŠ. Od 1. do 4. triedy ZŠ – naučiť deti čítať, písať, počítať a rozpoznať talenty a nadania. Od 4.-5. tr. diferencovať triedy nadaných detí – matematicky, prírodovedne, sociálne, motorické zručnosti, technické, športové či umelecké a pod. Minimálne 7. a 8. ročník by prebiehal už v sieti stredných škôl dobrovoľne s ponukou 2-3-4 ročných učilíšť a stredných odborných škôl (priemysloviek) spravidla 4 – 6 ročných a gymnázií /4+4/ ako prípravok na VŠ. V pedagogickom procese by sa musel presadzovať princíp pochvaly a oceňovania toho, čo dieťa vie oproti negatívnym hodnoteniam a trestu. Podporovanie talentov, zručností a rozvoj všetkých druhov nadaní. Časť každého vzdelávania by mala obsahovať možnosť výberových predmetov. Proste maximum dobrovoľnosti, diferenciácie, oceňovania a podporovania nadaní. Školstvo by bolo zásadne štátne a verejné. Zamestnávatelia nech si doškolia čo potrebujú vo svojej réžii a po svojom so štátnym dozorom aby dodržali zásady hygieny a bezpečnosti práce. Je nezmysel, aby školstvo bolo na princípoch zisku. Žiadne utajované patenty. Keby si chlapík, čo vymyslel koleso vymýšľal patent tak dodnes vláčime bremená vlačuhami a na saniach ako Inkovia. Ale to je o inom.

To som sa trochu zasníval ako v Slnečnom štáte. Ale bez utópií by nebol pokrok. Verím, že takýto spôsob starostlivosti o deti by zároveň pomáhal riešiť aj súčasnú krízu hodnôt a iné spoločenské problémy a prejavil by sa o púhych 20 rokov. (20 rokov? To si predsa pamätáme – to je Nežná!) Samozrejme, že by to všelijako škrípalo, zakazovači všetkého by zakazovali a zlodeji by kradli, ale možno by to bolo vcelku viac pozitívne ako negatívne.

Pre ilustráciu by som Vám rád povedal dva osobné zážitky.

Prvý je prípad Bohuša K., ktorému som nejaký čas robil vychovávateľa. Bohuš sa narodil svojej matke alkoholičke z náhodnej známosti. Podľa osobného spisu od narodenia trpel hlbokou podvýživou a bol zanedbaný fyzicky aj duševne. Podľa vyjadrenia sa najedol a trochu dobiehal vývoj len v čase liečenia častých ochorení typu opakované zápaly pľúc v nemocnici. Keď mal cca 5 rokov, súd rozhodol o odobratí matke a odvtedy vyrastal v sieti detských domovov. Absolvoval osobitnú základnú školu, bol tam vcelku zaostalý infantilný vývin osobnosti, mierna hyperaktivita, problémy s udržaním pozorností, emocionálna labilita a pod. Ale ináč to bol pekný chlapec, štíhlunký, s dobrým držaním tela. Bol motoricky zručný. Po základnej škole sa učil za knihára a ja som mu dal v druhom a treťom ročníku zaviazať dve také staršie, mierne "rozdrbané" knižky aby som si overil jeho zručnosť, lebo sa opakovane pokúsil o brigády u súkromného viazača a opakovane zlyhal. Tie knižky zaviazal krásne a dodnes ich mám doma ako milú spomienku na Bohuša. V tej práci zlyhával preto, že nedokázal splniť sociálne nároky zamestnania – aj keď bol milý a ochotný, bol nezrelý, emocionálne labilný, nedostatočne spoľahlivý atp. Dva roky po vyučení, keď som ho opakovane stretol bol nezamestnaný, pomáhal mu úsmev ako dar a nemyslím si, že má veľkú perspektívu riadne sa o seba starať. Som presvedčený, že tam nie je nejaká genetická porucha, ale že je to dôsledok hlbokého zanedbania možností jeho rozvoja v rannom detstve.

Košické sídliště Luník IX.

Košické sídliště Luník IX.

Druhým mojim celkom čerstvým zážitkom je televízna správa o francúzskom starom pánovi farárovi, ktorý sa modlil za to, aby francúzsky prezident dostal infarkt (Pozn. red.: Letos v srpnu se francouzský kněz otec Hervet v Lille modlil k Bohu, aby prezident Sarkozy dostal infarkt. Podle něj není na zemi žádná síla, které by dokázala zastavit deportace Romů. Na protest také vrátil státu medaili za zásluhy.) Reportér sa pýtal nášho východoslovenského Róma, prečo ve Francúzku je? A on mu odpovedal (parafrázujem): "U nás na Luníku 9 takmer všetky decká nechodia do školy a drogujú. Nemal som prácu ani doma, ani tu. Ale tu moje decká chodia aspoň do školy a moja dcéra sa dobre učí. A ten pán farár sa správa celkom inak ako naši..." Je potrebný k tomu ešte komentár? Tá dcéra možno získa vzdelanie a to je podstatné, nie?

Autor:


Seriál iDNES.cz Cesty vzhůru




Hlavní zprávy

Další z rubriky

Miroslav Kalousek po jednání s prezidentem Milošem Zemanem.
ZÁPISNÍK: Několik slov chvály

O jednom kolegovi novináři a o nadávání na média. O české otázce a třech divadelních představeních. A také gratulace Miroslavu Kalouskovi, to jsou témata...  celý článek

Torontský starosta Rob Ford se přiznal, že v minulosti kouřil crack.
ZÁPISNÍK: Naše česká Kanada. Jak starosta řádil, lhal a měl podporu

Škromach oceňoval konspirační teorie. Srovnání: česká politika a starosta Toronta, který kouří crack, lže a pije. Boj proti drogám selhal. To jsou témata...  celý článek

Syrští povstalci v bojích o město Chanasír nedaleko Aleppa (27. srpna 2013)
ZÁPISNÍK: Potáhneme na Sýrii! Čeští komunisté milují Severní Koreu

Moderátor usnul, mezi českými novináři se objevily výzvy k válčení a komunistický hejtman mluvil s velvyslancem KLDR o povodních, píše komentátor MF DNES...  celý článek

Najdete na iDNES.cz



mobilní verze
© 1999–2017 MAFRA, a. s., a dodavatelé Profimedia, Reuters, ČTK, AP. Jakékoliv užití obsahu včetně převzetí, šíření či dalšího zpřístupňování článků a fotografií je bez souhlasu MAFRA, a. s., zakázáno. Provozovatelem serveru iDNES.cz je MAFRA, a. s., se sídlem
Karla Engliše 519/11, 150 00 Praha 5, IČ: 45313351, zapsaná v obchodním rejstříku vedeném Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 1328. Vydavatelství MAFRA, a. s., je členem koncernu AGROFERT.