To prehlásenie gréckeho ministra je fajn, znamená, že si minister uvedomuje, že jediným spôsobom, ako zabrániť hromadeniu utečencov v Idomeni a iných táboroch je zabrániť ich vstupu do Grécka. Že to nebude bez obetí je jasné, ale hranice treba chrániť, lebo ten nával Grécko nezvládne. Ale o akých obetiach hovoríme, keď tí, ktorí sa nedostanú na "západ" sú ochotní zomrieť v Idomeni? Ak na mori zahynie (lebo neuposlúchnu príkaz otočiť loď) niekoľko sto ľudí a v Idomeni chce držať hladovku pätnásť tisíc? Bolo by to ich rozhodnutie, dospelých nechať tak a deti odobrať, lebo ich ohrozujú vlastní rodičia. Nikto ich nevolal (okrem pozvánky mutti) a do Grécka prichádzajú zo zeme kde ich nikto neohrozuje a odkiaľ sa mohli bez problémov vrátiť domov, keď vojna u nich doma skončí? Dá sa rozumieť, že sa chcú mať lepšie, ale prečo by sme mali ich želanie splniť? Kto by nechcel byť dedičom nejakého miliardára - asi stačí postaviť si stan pred jeho plot a čakať, kým ich neprijme za svojich. Analógia pokrivkáva, ale tu je tým miliardárom Európa, rsp. jej bohaté krajiny.
