Masovú vraždu siedmich miliónov Ukrajincov, z čoho bolo tri milióny detí, a deportáciu ďalsích dvoch miliónov do gulagov (z ktorých väčšina zomrela) sovietska propaganda skrývala. Pro-komunistickí Západniari, napríklad Walter Duranty z New York Times, britskí autori Sidney a Beatrice Webbovci a francúzsky premiér Edouard Herriot, popierali správy o genocíde a tlieskali tomu, čo označovali za "sovietsku "agrárnu reformu". Tých, čo sa ozývali proti genocíde, označovali za "fašistických agentov". Americká, britská a kanadská vláda veľmi dobre vedela o tej genocíde, ale tí zatvárali oči, dokonca zabraňovali skupinám výpomoci, aby mohli vycestovať do Ukrajiny. Jedinými európskymi predstaviteľmi, ktorí sa hlasito ozývali proti sovietskym vraždám na bežiacom páse, boli - ironicky a z vlastných cynických a sebe-slúžiacich dôvodov - Hitler a taliansky diktátor Benito Mussolini.

Keďže Kaganovič, Jagoda a niektorí poprední predstavitelia Komunistickej strany a NKVD boli Židia, ustrašená Európa z väčšej časti ľahko uverila Hitlerovmu tvrdeniu, že komunizmus, to je židovský zákerný plán na zničenie kresťanskej civilizácie. Keď došlo k vojne, americký prezident Franklin Roosevelt a britský premiér Winston Churchill sa úzko spojili so Stalinom, i keď si boli vedomí, že jeho režim zavraždil najmenej 30 miliónov osôb dávno predtým, než sa začalo Hitlerovo vyhladzovanie Židov a cigánov. A predsa, na základe čudného morálneho počtovania masovej vraždy, len Nemci boli zrazu vinní. I keď Stalin povraždil trikrát viac osôb, než Hitler, pre Roosevelta to stále bol "strýčko Joe".

Britsko-americká aliancia so Stalinom z nich urobila pomocníkov pri zločine. Roosevelt a Churchill napomohli najvražednejšiemu režimu v dejinách tým, že mu v roku 1945 vydali do rúk polovicu Europy. Po vojne sa ľavica pokúšala zakryť sovietsku genocídu. Jean-Paul Sartre popieral, že by gulag vôbec existoval. Pokiaľ ide o západných spojencov, len nacizmus bol zlý; nijako nemohli priznať, že sa spojili s masovými vrahmi. Pre sovietov bolo vyzdvihovanie židovského holokaustu antifašistické a vlastné zločiny maskovali. Židia, prirodzene, videli vlastný holokaust ako čosi unikátne. To bol raison d'etre pre Izrael. Obávali sa, že keby boli v tom čase zdôrazňovali aj iné genocídy, ich vlastná by bola v porovnaní s nimi zanedbateľná. Taká je ľudská povaha.

Eric Margolis (americký novinár židovského pôvodu) The Sunday Sun, Kanada, 16. 11. 2003